Úvod
O globalizácii, o tom kedy a ako vznikla, čo priniesla a čo vzala sa rozpráva už dlho. Prívrženci vyzdvihujú jej klady, ku ktorým patrí zvýšenie konkurencieschopnosti trhov a s tým súvisiace zvýšenie efektívnosti výroby, zvýšenie kvality a zníženie cien produktov. Ako priaznivý efekt je vnímaná aj podpora rozvoja a prísun nových technológii, najmä do zaostalejších regiónov a krajín. Podľa jej zástancov, globalizácia prispieva výrazným spôsobom k udržiavaniu mieru, keďže mnohé krajiny sú ekonomický závislé od iných, majú politici aj vlastníci korporácií v prípade konfliktov záujem o kompromisné a diplomatické riešenia. Taktiež oslabuje moc autoritatívnych vlád. Globalizácia dáva živobytie chudobným, čo vedie k zvyšovaniu ich životnej úrovne, a tým aj pomalému presunu bohatstva od bohatých k chudobným, čiže vyrovnávaniu rozdielov medzi nimi. Tí, ktorí hovoria o odvrátenej stránke globalizácie spochybňujú vyrovnávanie rozdielov. Podľa nich sa sila korporácii zvyšuje, ich profit rastie vďaka lacnej pracovnej sile a neexistujúcim reštrikciám v oblasti ochrany životného prostredia v rozvojových krajinách. Týmto spôsobom dochádza k obohacovaniu vyspelých krajín a jej jednotlivcov a znevýhodňovaniu rozvojových oblastí, čím sa podľa kritikov globalizácie len prehĺbuje rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Najvnímavejším dôsledkom je, že všade nájdeme tie isté obchody, rovnaké značky, čo ničí kultúrnu rôznorodosť. Aj globalizácia má však svoj cyklus a čoraz viac ľudí začína poukazovať na jej ústup. Odpoveď, či globalizácia už dosiahla vrchol svojho vývoja alebo to ešte len príde, ukáže čas. Švajčiarsky ekonomický inštitút KOF* počíta na ročnej báze index globalizácie, na základe ktorého je zostavený zoznam krajín od „najglobalizovanejších“ až po najviac uzatvorené (od roku 1970, posledné čísla sú z roku 2015).
Výpočet je komplexný, zohľadňuje tri dimenzie, a to ekonomickú, politickú a sociálnu globalizáciu, každá z nich má rovnaký podiel na výslednom koeficiente globalizácie. Ekonomický aspekt berie do úvahy medzinárodný obchod (export a import tovaru a služieb ako percento z hrubého domáceho produktu), prichádzajúce a odchádzajúce zahraničné investície ako percento hrubého domáceho produktu, clá a rôzne dane, ktorými je zaťažený medzinárodný obchod znižujú hodnotu globalizácie a ďalšie položky. V sociálnej globalizácii sú zohľadnené napríklad zahraničné hovory (prichádzajúce a odchádzajúce telefonické hovory v minútach na osobu), podiel cudzincov na domácom obyvateľstve, medzinárodný turizmus, počet prijatých a odoslaných listov v pomere k obyvateľstvu, podiel používateľov internetu na celom obyvateľstve, dokonca aj počet McDoland’s stravovacích zariadení, či obchod s knihami v pomere k hrubému domácemu produktu. Politická globalizácia zohľadňuje napríklad počet zahraničných ambasád v danej krajine, členstvo krajiny v rôznych medzinárodných inštitúciách a podobne. To sú iba niektoré z mnohých atribútov výpočtu, každá dimenzia výpočtu má množstvo ukazovateľov, ktoré nevychádzajú z jedného zdroja, ale mnohých ako napríklad Medzinárodný menový fond, Svetová banka, rôzne štatistické databázy, ročenky, zborníky a podobne. Celkový koeficient ako aj každá z jeho troch zložiek pritom zohľadňuje de facto perspektívu (skutočnú, praktickú) a de jure pohľad (právny). Ak údaje za niektoré roky neboli k dispozícií, hodnoty trendu sa určili lineárnou interpoláciou. Zoznam predstavuje 209 štátov, pričom na konci sú prevažne maličké štáty a ostrovy.
Slovensko sa vo svetovom meradle umiestňuje relatívne vysoko už niekoľko rokov, patrí nám 21. priečka (údaje k dispozícií od roku 1993). Pred nami sa umiestnilo Maďarsko, Česko, aj Estónsko. Z merania Švajčiarskeho ekonomického inštitútu vyplýva:
– Ekonomická globalizácia je na Slovensku najsilnejšia, patrí nám 20. priečka z 209, pričom de facto je to 38. priečka a de jure 16. priečka (výsledný priemer de facto a de jure je počítaný matematicky na základe pridelených koeficietov jednotlivých aspektov daného merania).
– V sociálnej globalizácií sme na 35. mieste, čo je priemer de facto 46. pozície a de jure 34. pozície.
– Politická globalizácia je zo spomínaných troch u nás najslabšia, Slovensku patrí 44. miesto z 209. Najslabšie umiestnenie je de facto, 52. miesto a de jure 31. miesto. Tieto hodnoty môžu byť dôsledkom politickej sily malého Slovenska v celosvetovom meradle. Zaujímavosťou je, že v politickej globalizácií sa pred nami umiestnili štáty ako Rumunsko (24. miesto), Česko (29. miesto), Kórea (31.) Indonézia (33.), Nigéria (35.), Pakistan (39.) Srbsko (43. miesto).
====================
*KOF – acronym pre nemecké slovo „Konjunkturforschungstelle“, čo znamená inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu. Hlavnou funkciou KOF je vedecký výskum, šírenie jeho výsledkov v akademických a odborných kruhoch prostredníctvom publikácií a účasťou na medzinárodných konferenciách. Širokej verejnosti ponúka svoje štúdie, prognózy, indikátory a odborné znalosti.