Bodka

Sú možnosti rastu skutočné?

Ako huby po daždi u nás vyrástli pobočky zahraničných firiem a korporácií, priniesli know-how, nové moderné postupy, pracovné príležitosti, udomácnila sa tu angličtina či nemčina a rodičia často krát nerozumejú rozhovoru ich detí, ktorý je plný anglických výrazov. Naša ekonomika bola počas socializmu uzavretá, po politickej zmene tu videli zahraničné firmy veľké príležitosti, začali sa tu udomácňovať a postupne skupovali lokálne spoločnosti, čo prinieslo svoje pozitíva aj negatíva. Žiadna spoločnosť neprišla nezištne pomôcť, mali vlastné zámery. Na druhej strane ľudia boli „hladní“ po nových produktoch a všetkom novom, na začiatku boli všetci spokojní.  Postupne u nás rástli nové fabriky, obchody aj nákupné centrá. Zahraničné firmy mali príležitostí, kam mohli sústrediť svoju výrobu, ako aj nové trhy pre svoje produkty. Naše produkty postupne upadali. Nestalo sa to zo dňa na deň, proces trval niekoľko rokov. Napríklad slávna čokoládová tyčinka Deva, ktorá sa začala v Trebišove vyrábať už v roku 1951 upadla práve potom, ako ju kúpila belgická spoločnosť Leonidas, ktorá sa v slovenskej spoločnosti začala sústrediť na výrobu svojich produktov. Alebo čokoládová tyčinka Deli, ktorá sa zrodila  v roku 1980 v závode Orion (v Modřanoch v Prahe) a v roku 1992 už značka patrila pod nadnárodnú švajčiarsku spoločnosť Nestlé (výroba bola neskôr presťahovaná do závodu Zora v Olomouci). Firma Nestlé ponúkla nášmu trhu tyčinku Deli Super na „západný“ štýl, s iným obalom, inou chuťou a veľkou marketingovou podporou až po veľkolepý reštart v roku 1998, čo malo za následok úpadok klasickej Deli. Zákazníci však veľmi rýchlo dali svoj názor najavo, predaje Deli Super padli o polovicu, a preto sa klasická Deli vrátila (a predaje Deli Super ďalej padali, až značka úplne skončila). Ľudia vyskúšali novinky, ale tradičné je nám vlastné, a toho nie sme ochotní sa vzdať. Dnes tu už máme čokolády všetkých druhov, čokoládu Milku, ktorá bola niekedy považovaná za luxusný produkt západu, aj zahraničné čokoládové tyčinky od Snickers, Mars, Milky Way, no v regáloch supermarketov máme aj tradičné značky Deli a Deva a mnohé ďalšie sladkosti ako Horalky, Mila, Mäta a tak ďalej. Pravdou je, že ústupok bol badateľný, malo to nepriaznivý vplyv na lokálne produkty. Teraz sa tradícia oživuje a dáva aj priestor na vznik nových malých firiem. Tie si musia získať srdcia Slovákov pri silnej konkurencii nadnárodných firiem, ktorým patria aj kedysi naše tradičné značky. Rovnako sa opäť do popredia dostávajú remeslá a produkty inšpirované tradíciou, dokonca sa mnohé tešia úspechom a získavajú si priazeň. Aj medzinárodná sieť predajní promptne zareagovala a ponúka vo svojich predajniach „retro produkty v retro baleniach počas retro týždňa“ a teší sa úspechu.

Optimalizovanie

Od staršej generácie však často počúvame, že už to nechutí tak dobre, už to nie je kofola ako bola kedysi,  ani čokoláda ako bola kedysi. Nadnárodné spoločnosti u nás predávajú aj svoje produkty, preto sa natíska otázka, či je možné posilniť tie naše tradičné , ktoré už vlastne dávno nie sú v našich rukách. Spoločnosť vyrábajúca určitý produkt (môže to byť čokoľvek, čokoládové tyčinky boli príkladom) už nemá veľkú možnosť rásť s týmto produktom. Ak by bola nezávislá, môže inovovať, môže skvalitňovať a rásť aj na ďalšie trhy. Ak však značka patrí nadnárodnej spoločnosti, sú tu určité pravidlá, najobľúbenejším termínom je optimalizácia nákladov. Na optimalizovaní nie je nič zlé, len v určitých podmienkach bráni ambicióznym plánom a zdravej konkurencii. Ak materská spoločnosť chce zachovať vysokú kvalitu svojich „materských“ produktov a nedovoliť iným produktom byť ich konkurenčnou alternatívou, vie to ľahko zabezpečiť. A už nebude v oblátkach tá istá tradičná náplň, ale lacnejšia alternatíva s väčším podielom masla, takáto kvalita už nemá možnosť rásť, nie je konkurencieschopná kvôli nižšej kvalite. Konkrétnym príkladom môže byť večná „kanibalizácia“ automobilov, napríklad aj vyrábaných v susednom Česku. V minulosti už niekoľkokrát došlo k okliesňovaniu výbavy Octávií. Pred rokmi získaval aj Superb v recenziách lepšie hodnotenia než drahší VW Passat alebo Audi. Taktiež niektoré komponenty či zdieľané drahé platformy, ktoré boli rovnaké v Octávií a Passate sa neskôr museli zmeniť. Ochudobňovanie Octávie bolo koncernom VW odôvodňované snahou o jasnejšie rozlíšenie značiek. Podobné súperenie sme mohli badať medzi Fabiou a Polom. Na začiatku zefektívnenie a zmodernizovanie výroby (ku ktorému by v podmienkach kapitalizmu došlo aj tak, bez vstupu zahraničnej korporácie však z dlhšieho časového hľadiska), neskôr sú krídla rastu presne kontrolované materskou spoločnosťou.

Schopnosti versus „politika“

Po niekoľkých rokoch práce v korporácií sa aj Slovák stane manažérom, má aj rozhodovacie kompetencie, avšak v meradle celosvetovo pôsobiacej spoločnosti sú často krát právomoci oklieštené. Môžete mať síce skvelé nápady, byť šikovnejší a múdrejší, niekedy len nemá tú správnu národnosť. Netvrdím, že Slováci nie sú v top manažmente globálnych korporácií, sú, niektorí aj veľmi úspešní, ale sily nie sú rozložené proporcionálne, ani v pomere k malému Slovensku. Je to ako v politike a pri rozdeľovaní si vplyvu a moci. Keď chcel po 2. svetovej vojne Stalin vplyv v krajinách strednej a východnej Európy, nikto nenamietal, W. Churchill iba požadoval prísľub demokratických volieb, stačil prísľub. Víťazi si rozdelia koláč, niekedy môžu dvaja chcieť ten istý kúsok, a tak vyjednávajú a ponúknu súperovi inú alternatívu. Deje sa to rovnako aj dnes, štát si zoberie územie iného štátu, malý štát nemá možnosť sa brániť a nik iný, ani veľký, nenamieta. To všetko pre „vyššie dobro“ v podobe zachovania mieru. Princíp rozdelenia moci a vplyvu je rovnaký v manažmente nadnárodných korporácií (pričom top manažment je takmer vždy iba z materskej krajiny korporácie),  hoci tu by sa malo prihliadať viac na schopnosti daných ľudí, so zreteľom na dosiahnutie čo najefektívnejšieho riadenia a dosiahnutia cieľov.